Rudnianska Lehota, vzhľadom na svoje výnimočné geografické danosti, patrí k tým obciam, ktoré sa objavujú v našich dejinách oveľa skôr ako sú písomne dokumentované. S ohľadom na historický vývoj hornej Nitry sú známe skutočnosti, že územie Nitrickej doliny si už od 11. storočia postupne obsadzovali príslušníci šľachtického rodu Diviackých. To dáva predpoklad , že osídlenie tejto oblasti bolo už v uvádzanej dobe pomerne bohaté, čo dokladajú aj početné archeologické nálezy. Už od včasného stredoveku bolo okolie Rudna zaujímavé pre vtedajšiu šľachtu pre neobyčajné prírodné bohatstvo. Avšak najmä objavenie nerastných surovín, ich neskoršia ťažba a spracovávanie, spôsobilo nedostatok pracovných síl. Vyvolalo to následný proces doosídľovania Rudnianskej doliny.

V prameňoch z tohto obdobia sa dozvedáme, že Rudno (terajšie Nitrianske Rudno) ako aj Lehota (Rudnianska Lehota ) tvorili v 13. storočí pôvodný spoločný chotár, ležiaci na území dnešného Nitrianskeho Rudna. Šľachtický rod Diviackých ho v tejto podobe užíval až do polovice 14. storočia. Písomné informácie o novovznikajúcich osadách sa preto mohli objavovať až neskôr. V druhej polovici 14. a začiatkom 15. storočia prebiehalo osídľovanie hlavne hornej časti Nitrickej doliny. Záznamy z tohto obdobia sa okrem iného týkajú aj zakladania niektorých nových osád - Lehota ( dnešná Rudnianska Lehota). V počiatočnom období boli v tejto osade niektorí starousadlíci ale predovšetkým noví osadníci nazývaní tiež „hostia“, ktorí sú spomínaní aj v roku 1470 v Rudnianskel Lehote ( Bystričke) V záujme zotrvania v novom prostredí im zemepán poskytoval určité výhody.

V pôvodnom chotári osady Rudno, bola teda niekoľko rokov predtým na potoku Bystrička založená nová osada s názvom Lehota ( Rudnianska Lehota) . Táto osada je s rovnakým názvom prvý krát písomne doložená v listine Nitrianskej kapituly z roku 1463. Listina je pomerne krátka a ide v nej o vyplatenie venného zo všetkých majetkov patriacich novoveskej vetve Diviackých, sídliacich v Diviackej Novej Vsi.

Neskoršie záznamy v rokov 1470 a 1477 uvádzajú pomenovanie tejto osady ako „Lehotkha alio nomine Bystryczka“ ( názov Bystrička podľa rovnomenného potoka ). Rudnianska Lehota v tom čase patrila Jánovi z Rudna, ktorá sa tiež predtým uvádza už v zmienenej listine z roku 1463. Maďarský krajinský archív Budapešť, sign. DL 45 044. Originál na pergamene spečatený privesenou pečaťou na hodvábnych pletencoch. Čitateľnosť listinného písma je narušená poškodením listiny vlhkosťou.

Nitrianska kapitula, 3. máj 1463

My Nitrianska kapitula dávajúc na pamäť znením prítomnej listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že šľachtic Mikuláš syn, a šľachtičné Margita, Anna a Apolónia dcéry Ladislava zvaného Medenceš z Hájnej Novej Vsi, sa osobne dostavili pre našu kapitulu a súhlasne sa vyjadrili týmto spôsobom, že ich šľachtici Gašpar a Baltazár synovia nebohého Jána z Diviak inak aj z Diviackej Novej Vsi ako aj Ján syn Jána Diviak a z Diviackej Noven Vsi úplne uspokojili ohľadne venného, dievčenskej štvrťky ako aj ostatných vecí, ktoré podľa zvyku zaužívaného v Uhorskom kráľovstve prináležali šľachtičnám Alžbete ich starej matke a Dorote ich matke z otcovských majetkov a majetkových práv nebohého Štefana zvaného Joka z dedín Diviacka Nová Ves, Malé Bošany, Rudno, Lehota, Liešťany, Nykow a (Valaská) Belá ležiacich v Nitrianskej žuje. Spomínaní šľachtici ich vyplatili tak, že Gašpar a Baltazár zložili spolu 40 zlatých a Ján syn Jána tiež 40 zlatých. Mikuláš a jeho sestry zároveň prehlásili, že vyplatením zmienenej sumy dostali úplnú satisfakciu a ni teraz ani v budúcnosti už nebudú vznášať žiadne nároky na spomínané majetky, čoho svedectvom je táto naša listina, ktorú sme na žiadosť Gašpara, Baltazára ako aj Ján syna Jána opatrili našou privesenou pečaťou. Dané na sviatok Nájdenia sv. Kríža, roku Pána 1463.